"Čo som zle urobil/a?" .. "Prečo práve ja?" ..
Neskôr si však uvedomíme, že tieto otázky vôbec nedávajú zmysel. Zmysel pre nás možno mali len v tú chvíľu, kedy sme sa cítili najviac zraniteľný, opustený, sklamaný.
Ver,že jedného dňa, všetky veci, ktoré si považoval za najhoršie v tvojom živote, všetky veci, ktoré Ťa sklamali, všetky dni, kedy si sa cítil najviac opustený a sklamaný, Ti budú dávať zmysel.
Zistíš, prečo sa tak stalo, prečo sa tak muselo stať.
Veď si predstav, aký by bol život bez sklamaní. Aký by bol život bez smútku. Možno si povieš, že by bol dokonalý, ale bolo by to práve naopak. Spočiatku by to bolo skvelé, no časom by takýto život nemal zmysel.
Sklamania, smútok, pocit samoty a samotný život nás veľa naučí. Viac, než nejaká škola. Škola nám dá možno vedomosti, možno skúsenosti týkajúce sa školy, praxe, zamestnania, za ktoré by sme samozrejme mali byť šťastný. Ale nikdy nás nenaučí to, čo nás naučí život.
.....................
Jedného dňa príde do života každého z nás niekto, pri kom si uvedomíme, prečo to nevyšlo s niekym druhým.
Vtedy pochopíme, prečo sme si museli prejsť sebeckou láskou, sklamaním, stratou, samotou. Vtedy nám bude dávať všetko perfektný zmysel. Pochopíme, že je nám lepšie bez osoby, o ktorej sme si mysleli, že bez nej nedokážeme žiť.
Vtedy sa usmejeme a úprimne sami sebe povieme ...
"Som šťastný/á."
"Som šťastný/á."
