Úprimne? Nevedela som, ako tento článok mám nazvať, pretože názov nie je len o tom, ako ste zrejme pochopili, či som ja sama so sebou spokojná, ale viac menej o všetkom, čo ma trápi(lo), s čím bojujem a naopak, čo ma teší a s čím som spokojná, čo by som nemenila.
Celý môj život ma trápila moja postava. Raz som bola príliš chudá, raz som bola viac pri sebe. Moja váha sa menila vzhľadom na moje zdravotné problémy a liečbu. Paradoxom bolo, že váha nikdy nezodpovedala výzoru. Vždy som vyzerala chudšie ako som vážila, čo ma stále trápilo, keďže váha ma nesmierne odrádzala od viacerých vecí a tým pádom sa postupne menil aj výzor. Nie je to výnimkou aj teraz. Od mojich trinástich som sa držala na jednej váhe, čo bolo skvelé. No za posledný pol rok som výzorovo schudla, čo mi hovorili aj lekári, priatelia, rodina a známy, no na váhe som pribrala. Neviem čím to je, no pravdepodobne liečbou, keďže je hektická.
Aj keď som sa o seba stále starala, začala o seba omnoho viac starať. Netvrdím, že som začala rapídne cvičiť. To zďaleka nie. Ale, snažím sa cvičiť každý druhý deň, čo mi aj popri mojej náročnej škole celkom vyhovuje. Čo však ale tvrdiť môžem je, že som vcelku dosť zmenila svoj jedálniček, za čo sa chcem pochváliť a som na to hrdá. Veľmi mi pomáhal môj priateľ, ktorý ma veľmi motivuje a posúva vpred. Určite na túto tému v blízkej budúcnosti plánujem viaceré články, ktoré verím, že sa vám budú páčiť, takže sa máte na čo tešiť.
Jednou z ďalších neodmysliteľných vecí čo ma trápi je moja pleť. Mám problematickú, aknóznu pleť. Prípravky, mastičky a lieky nie sú všetko, a viac menej som ešte nenašla žiadny produkt, ktorý by mi stopercentne vyhovoval. Takže s týmto problémom neustále bojujem a aj to je jedným z dôvodov, prečo som zmenila stravu. ale o tom podrobnejšie niekedy inokedy.
Momentálne mi život komplikuje načasovanie. Áno, toto mi robí veľmi veľký problém. Veľa dievčat ho rieši tak, že si zavedú diár a všetko si zapisujú. Bohužiaľ, ja som to neraz skúšala, no diár mne osobne momentálne nepomáha. Nikdy si tam nedokážem napísať všetko, takže večne na niečo zabudnem. Poznámky v telefóne tiež nie sú pre mňa správnou voľbou. Neviem sa nastaviť tak, aby som stihla všetko, čo potrebujem.
Keďže chodím skoro spať a skoro vstávam, je to pre mňa o to horšie, pretože nič nestíham, minimálne nie to, čo by som v daný deň chcela.
Občas sa mi stane, že nemám čas ani na blog, čo ma skutočne mrzí, pretože blog ma baví. Preto si články zvyknem predpripraviť a plánovať a stále, keď ma napadne niečo nové, čo by som mohla napísať, niekde si to zaznamenám, aby som nezabudla. Navyše, ja blog neberiem ako povinnosť ale ako hobby. Ikeď mám nadviazaných niekoľko spoluprác, radšej napíšem jeden článok raz za čas ale poriadny, ako pravidelne len aby niečo bolo. Chápete ma. Nerobím to nasilu, lebo potom to nemá význam a nie je to to pravé, orechové.
Každopádne, v načasovaní so sebou spokojná nie som, musím sa s tým popasovať, snáď to dám čoskoro do poriadku, pretože už na tom pracujem (dám vedieť).
S načasovaním súvisí aj škola škola. Nie je príjemné, keď niekedy dôjdem zo školy domov o 16tej a ešte sa mi treba učiť na ďalší deň a popritom stíhať aj iné záležitosti. Niekedy sa toho nakopí ozaj veľa a tým pádom nestíham. Ja som jedna z tých študentov, ktorí sa snažia učiť pravidelne, aby toho nemali neskôr naraz veľa. Bohužiaľ môj problém s načasovaním je strašný, pretože niektoré dni nemám absolútne čas na nič, ani na učenie, takže si veľa krát musím privstať a učiť sa ráno, no nie je to nič, čo by ma obmedzovalo, no každopádne ma to trápi.
Osobný život. Čo sa týka môjho osobného života, mojej rodiny a môjho priateľa, s nimi som absolútne spokojná a nikdy by som ich nevymenila za nič na svete. Oni ma napĺňajú a vďaka nim som tam, kde som. Vďaka nim mám to čo mám a som taká, aká som. Milujem ich.
____________
Verím, že sa vám článok páčil, pretože tento typ článkov máte veľmi radi, čo ma neskutočne teší, pretože aj mňa tieto články baví písať najviac.
Určite sa môžete tešiť na ďalšie články týkajúce sa životného štýlu, ktoré pre vás chystám!
♥♥♥
Nataly.
